Cesta tínedžera s detskou mozgovou obrnou za splnením svojich snov dojala nespočetné množstvo ľudí k slzám

Jedného dňa išiel otec na elektrickom bicykli so svojím synom a priniesol „vážny“ balík – prijímací list z univerzity v Xiamen. Otec aj syn sa usmievali, jeden so smiechom, druhý s pokojom.

Jedného dňa išiel otec na elektrickom bicykli so svojím synom a priniesol „vážny“ balík – prijímací list z univerzity v Xiamen. Otec aj syn sa usmievali, jeden so smiechom, druhý s pokojom.

V novembri 2001 sa narodil malý Yuchen. Kvôli ťažkému pôrodu trpel hypoxiou v mozgu a do jeho drobného telíčka nastražil časovanú bombu. Jeho rodina sa o neho úzkostlivo starala, no náporu nešťastia nedokázala zabrániť. Vo veku 7 mesiacov bola Yuchenovi diagnostikovaná „ťažká mozgová obrna“.

Odvtedy bola rodina zaneprázdnená a zúfalá. S Yuchenom cestovali po krajine a vydali sa na dlhú a namáhavú cestu liečby. Yuchen nemohol chodiť, a tak ho otec nosil, kamkoľvek išli. Bez kamarátov na hranie sa jeho otec stal jeho najlepším spoločníkom, zabával ho a učil ho stáť a robiť kroky kúsok po kúsku. Aby zabránil ďalšej svalovej atrofii a degenerácii, musel Yuchen každý deň robiť stovky rehabilitačných cvičení – jednoduché natiahnutia a ohyby, ktoré si zakaždým vyžadovali jeho maximálne úsilie.

Zatiaľ čo iné deti v jeho veku behali a hrali sa do sýtosti, Yuchen mohol robiť len svoj každodenný rehabilitačný tréning. Jeho otec si prial, aby chodil do školy ako normálne dieťa, ale ako by to mohlo byť ľahké?

Vo veku 8 rokov miestna základná škola prijala Yuchena. Bol to jeho otec, ktorý ho nosil do triedy a umožnil mu sedieť ako ostatné deti. Spočiatku, keď som nemohol samostatne chodiť alebo používať toaletu, čo si vyžadovalo neustály dozor, bol každý školský deň neuveriteľne náročný. Kvôli svalovej atrofii bola Yuchenova pravá ruka nehybná, preto zaťal zuby a opakovane cvičil ľavú ruku. Nakoniec sa naučil nielen ovládať ľavú ruku, ale naučil sa ňou aj krásne písať.

Od prvej triedy do siedmej triedy to bol jeho otec, kto nosil Yuchena do triedy. Nikdy neprestal ani s rehabilitačným tréningom. V ôsmom ročníku už mohol za asistencie učiteľov a spolužiakov chodiť do triedy. V deviatej triede už mohol sám chodiť do triedy, pričom sa držal steny. Neskôr dokázal prejsť aj 100 metrov bez toho, aby sa opieral o stenu!

Predtým sa kvôli nepríjemnostiam pri používaní toalety snažil vyhýbať pitnej vode a polievke v škole. Vedenie školy so súhlasom jeho spolužiakov a rodičov konkrétne premiestnilo jeho triedu z tretieho poschodia na prvé poschodie pri toalete. Takto mohol ísť sám na toaletu. Ako dieťa s ťažkou mozgovou obrnou, ktoré čelilo takej ťažkej ceste vzdelávania, sa Yuchen a jeho rodičia mohli rozhodnúť vzdať sa, najmä preto, že každý krok bol sto alebo tisíckrát ťažší ako zvyčajne. Ale jeho rodičia nikdy neuvažovali o tom, že by sa ho vzdali, a on sa nikdy nevzdal ani sám seba.

Osud ma pobozkal bolesťou, ale ja som odpovedal piesňou! Nakoniec sa na tohto mladého muža usmial osud.

Yuchenov príbeh po tom, čo sa šíril internetom, dojal nespočetné množstvo ľudí. Jeho nezlomný duch, nepodliehajúci osudu, je niečo, z čoho by sme sa mali všetci poučiť. Za Yuchenom si však našu hlbokú úctu zaslúži aj jeho rodina, učitelia a spolužiaci. Najväčšiu dôveru mu dodávala podpora jeho rodiny.

Každý rodič vie, aké ťažké je vychovávať dieťa, nieto ešte dieťa s ťažkou detskou mozgovou obrnou. Medzi deťmi s detskou mozgovou obrnou, ktorým bola poskytnutá pomoc, je mnoho ako Yuchen – ako Duo Duo, Han Han, Meng Meng a Hao Hao – a mnoho rodičov ako Yuchenov otec, ktorí dodržiavajú krédo nikdy neopúšťať a nevzdávať sa. . Tieto deti sa na svojej ceste k vyhľadaniu lekárskej pomoci stretávajú s rôznymi ľuďmi a udalosťami. Niektorí, ako napríklad učitelia Yuchenovej školy, ponúkajú teplo, zatiaľ čo iní sa na nich pozerajú chladnými očami. Deti s mozgovou obrnou majú smolu; musia vynaložiť väčšie úsilie ako bežní ľudia, aby žili. Detská mozgová obrna však nie je nevyliečiteľná. Vďaka včasnej detekcii, aktívnej liečbe a vytrvalosti v rehabilitácii sa mnohé deti s detskou mozgovou obrnou môžu výrazne zlepšiť a dokonca získať späť svoje zdravie. Preto, ak ste rodičom dieťaťa s detskou mozgovou obrnou, nikdy sa svojho dieťaťa nevzdávajte.